Rosa Rosensteinová sa narodila v roku 1907, v rodine židovských prisťahovalcov z Haliče, v Berlíne. Jej otec bol krajčír, pracoval doma a v neskorších rokoch vlastnil v Berlíne veľkoobchod s pánskym oblečením a niekoľko maloobchodných predajní. Jej matka chodila do školy len jeden rok, ešte v Haliči, zatiaľ čo všetkých jej sedem bratov študovalo. Jej rodičia totiž nepovažovali vzdelanie pre dievčatá za dôležité. Aj napriek tomu sa naučila čítať a písať a bola knihomoľka, rovnako ako jej dcéra Rosa. Rosa bola najstaršia zo štyroch súrodencov. Mala dve sestry, Betty a Ernu, a jedného brata, Arthura, ktorého volali len Anschi.

V rozhovore, ktorý viedla Centropa v roku 2002, Rosa hovorí, že jej rodina mala v Berlíne dobrý život. Žili v štvorizbovom byte na Templiner Strasse a nikdy im nič nechýbalo. V lete sa Rosa s priateľmi chodila kúpať a veslovať na berlínske jazerá. Ako dieťa sa Rosa veľmi nestarala o svoj vzhľad, čo viedlo k tomu, že ju matka karhala za to, že sa nestará o svoje oblečenie. Rodina viedla kóšer domácnosť a Rosini rodičia pravidelne chodili do synagógy.

Rosa chodila do židovskej dievčenskej školy v Berlíne a nemala veľa nežidovských kamarátok. V pätnástich rokoch musela na príkaz otca školu opustiť, aby mohla rok študovať na obchodnej akadémii a potom pracovať v jeho krajčírskom podniku. Tam Rosa spoznala svojho prvého manžela Michaela Weisza, ktorý bol Maďar a tiež krajčír. O rok neskôr sa Rosa a Michi zosobášili v Novej synagóge na Oranienburger Straße v Berlíne. Ich prvá dcéra Bessy sa narodila v roku 1929. Druhá dcéra Lilly sa narodila v roku 1933. Ako Rosa sama povedala, druhé dieťa mať neplánovala.

Všetci Rosini súrodenci Erna, Betty a Andchi, začiatkom 30. rokov emigrovali do Palestíny. Po tom, čo bol Rosin otec v roku 1938 po "Krištáľovej noci" krátko deportovaný do Poľska, sa aj jej rodičia rozhodli okamžite odísť do Palestíny, berúc so sebou aj jej poslednú sestru Cilly. To bolo naposledy, čo Rosa videla svojho otca, ktorý zomrel v roku 1947. Keď sa situácia Židov v Nemecku zhoršila, Rosa a jej manžel Michi odišli do Budapešti, kde žila Michiho rodina a vlastnila tu aj pekáreň. Pre istotu Rosa ešte vybavila pre ich dcéry povolenia na vstup do Palestíny. V Maďarsku bola Rosa dvakrát zatknutá: Prvýkrát ju s dcérami poslali do internačného tábora, zatiaľ čo jej manžela internovali v mužskej časti toho istého tábora. Keď Rosini rodičia napísali, že chcú vziať Bessy a Lilly do svojho domova v Palestíne, prijali ponuku a poslali svoje deti preč. Rosa mohla, aj napriek svojej internácii, sprevádzať deti na železničnú stanicu a neskôr bola z internačného tábora dočasne prepustená. Michiho neprepustili, ale poslali ho na pracovnú službu do Kyjeva v Sovietskom zväze, kde zomrel.

Po druhom zatknutí a internácii v budapeštianskom väzení spolu s ďalšími 400 židovskými ženami sa Rosa vyhla deportácii len preto, že nebolo dostatok vlakov. Hľadala miesto, kde by sa mohla ukryť a preto odišla k známej, kde sa zoznámila so svojím druhým manželom Alfrédom Rosensteinom z Viedne. V júni 1945, teda dva týždne pred oslobodením Budapešti Červenou armádou, sa im narodil syn Georg. Keď sa vojna skončila, Alfred a Rosa uvažovali, kam odísť: Rosa chcela odísť do Palestíny, aby bola so svojimi deťmi a rodičmi, ale Alfred argumentoval, že nemá vhodné povolanie, aby sa tam uživil. Chcel ísť do Rakúska, aby si uplatnil nárok na odškodnenie za rodinnú reštauráciu vo Viedni, ktorá bola arizovaná. Traja rakúski sudcovia však žiadosť zamietli a Alfred nedostal ani cent. Manželia stále zostávali vo Viedni, zatiaľ čo Rosina matka a dcéry zostali v novovzniknutom štáte Izrael. Ich syn Georg sa tiež presťahoval do Izraela a žil v kibuci.

Alfred zomrel v roku 1961. Rosa zomrela vo Viedni vo februári 2005. Hovorila, že Rakúšanov nikdy nemala rada, zatiaľ čo Berlín navštevovala rada. Nikdy sa však nedokázala prinútiť navštíviť starý dom svojej rodiny na Templiner Straße.