Rosa Rosenstein

Moja rodina z otcovej strany sa volá Braw. Jediní Brawovia, ktorí dodnes existujú, sú v mojej rodine. Brav sa píše s "v", Braf sa píše s "f", ale my sa píšeme s "w". Môj brat trochu pátral a hovorí, že meno pochádza z hebrejčiny, konkrétne z Biraw, a to znamená "syn rabína", Raw znamená rabín.

Her Story & fotografie Krátke zhrnutie

Rozhovor viedla:

Tanjana Eckstein 

Miesto rozhovoru:

Viedeň, Rakúsko

Dátum:

Júl 2002

Rosa Rosensteinová sa narodila v roku 1907, v rodine židovských prisťahovalcov z Haliče, v Berlíne. Jej otec bol krajčír, pracoval doma a v neskorších rokoch vlastnil v Berlíne veľkoobchod s pánskym oblečením a niekoľko maloobchodných predajní. Jej matka chodila do školy len jeden rok, ešte v Haliči, zatiaľ čo všetkých jej sedem bratov študovalo. Jej rodičia totiž nepovažovali vzdelanie pre dievčatá za dôležité. Aj napriek tomu sa naučila čítať a písať a bola knihomoľka, rovnako ako jej dcéra Rosa. Rosa bola najstaršia zo štyroch súrodencov. Mala dve sestry, Betty a Ernu, a jedného brata, Arthura, ktorého volali len Anschi.

V rozhovore, ktorý viedla Centropa v roku 2002, Rosa hovorí, že jej rodina mala v Berlíne dobrý život. Žili v štvorizbovom byte na Templiner Strasse a nikdy im nič nechýbalo. V lete sa Rosa s priateľmi chodila kúpať a veslovať na berlínske jazerá. Ako dieťa sa Rosa veľmi nestarala o svoj vzhľad, čo viedlo k tomu, že ju matka karhala za to, že sa nestará o svoje oblečenie. Rodina viedla kóšer domácnosť a Rosini rodičia pravidelne chodili do synagógy.

Rosa chodila do židovskej dievčenskej školy v Berlíne a nemala veľa nežidovských kamarátok. V pätnástich rokoch musela na príkaz otca školu opustiť, aby mohla rok študovať na obchodnej akadémii a potom pracovať v jeho krajčírskom podniku. Tam Rosa spoznala svojho prvého manžela Michaela Weisza, ktorý bol Maďar a tiež krajčír. O rok neskôr sa Rosa a Michi zosobášili v Novej synagóge na Oranienburger Straße v Berlíne. Ich prvá dcéra Bessy sa narodila v roku 1929. Druhá dcéra Lilly sa narodila v roku 1933. Ako Rosa sama povedala, druhé dieťa mať neplánovala.

Všetci Rosini súrodenci Erna, Betty a Andchi, začiatkom 30. rokov emigrovali do Palestíny. Po tom, čo bol Rosin otec v roku 1938 po "Krištáľovej noci" krátko deportovaný do Poľska, sa aj jej rodičia rozhodli okamžite odísť do Palestíny, berúc so sebou aj jej poslednú sestru Cilly. To bolo naposledy, čo Rosa videla svojho otca, ktorý zomrel v roku 1947. Keď sa situácia Židov v Nemecku zhoršila, Rosa a jej manžel Michi odišli do Budapešti, kde žila Michiho rodina a vlastnila tu aj pekáreň. Pre istotu Rosa ešte vybavila pre ich dcéry povolenia na vstup do Palestíny. V Maďarsku bola Rosa dvakrát zatknutá: Prvýkrát ju s dcérami poslali do internačného tábora, zatiaľ čo jej manžela internovali v mužskej časti toho istého tábora. Keď Rosini rodičia napísali, že chcú vziať Bessy a Lilly do svojho domova v Palestíne, prijali ponuku a poslali svoje deti preč. Rosa mohla, aj napriek svojej internácii, sprevádzať deti na železničnú stanicu a neskôr bola z internačného tábora dočasne prepustená. Michiho neprepustili, ale poslali ho na pracovnú službu do Kyjeva v Sovietskom zväze, kde zomrel.

Po druhom zatknutí a internácii v budapeštianskom väzení spolu s ďalšími 400 židovskými ženami sa Rosa vyhla deportácii len preto, že nebolo dostatok vlakov. Hľadala miesto, kde by sa mohla ukryť a preto odišla k známej, kde sa zoznámila so svojím druhým manželom Alfrédom Rosensteinom z Viedne. V júni 1945, teda dva týždne pred oslobodením Budapešti Červenou armádou, sa im narodil syn Georg. Keď sa vojna skončila, Alfred a Rosa uvažovali, kam odísť: Rosa chcela odísť do Palestíny, aby bola so svojimi deťmi a rodičmi, ale Alfred argumentoval, že nemá vhodné povolanie, aby sa tam uživil. Chcel ísť do Rakúska, aby si uplatnil nárok na odškodnenie za rodinnú reštauráciu vo Viedni, ktorá bola arizovaná. Traja rakúski sudcovia však žiadosť zamietli a Alfred nedostal ani cent. Manželia stále zostávali vo Viedni, zatiaľ čo Rosina matka a dcéry zostali v novovzniknutom štáte Izrael. Ich syn Georg sa tiež presťahoval do Izraela a žil v kibuci.

Alfred zomrel v roku 1961. Rosa zomrela vo Viedni vo februári 2005. Hovorila, že Rakúšanov nikdy nemala rada, zatiaľ čo Berlín navštevovala rada. Nikdy sa však nedokázala prinútiť navštíviť starý dom svojej rodiny na Templiner Straße.

Read another story

  • Vera Szekeres-Varsa

    Môj otec sa presťahoval do Budapešti, kde si otvoril advokátsku kanceláriu. Čoskoro za ním prišla aj moja matka. V roku 1928 sa narodila moja sestra Klárika. V roku 1933 sa vzali a konečne sa spolu nasťahovali do jedného bytu. Dlho hľadali ideálne bývanie a v roku 1935 skončili v dome...
    Prečítať si príbeh
    01
  • Lisa Pinhas

    Lisa Pinhas

    Lisa Pinhas bola grécka Židovka zo Solúna. Pinhas bola jednou z prvých žien, ktoré prežili holokaust v Grécku a ktoré sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia rozhodli svoje zdrvujúce zážitky z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau napísať na papier. Lisa sa tak rozhodla zámerne, uvedomujúc si, že dovtedy publikovali svoje svedectvá o...
    Prečítať si príbeh
    02
  • Rosl Heilbrunner

    Dva roky pred vypuknutím prvej svetovej vojny, 10. mája 1912, sa vo Freiburgu, hlavnom meste Schwarzwaldu, narodilo svetlovlasé dievčatko so sivými očami, ktoré rodičia pomenovali Rosl Heilbrunnerová.
    Prečítať si príbeh
    03
  • Irena Wygodzka

    Volám sa Eni Wygodzka, rodená Beitnerová. V dokladoch, v občianskom preukaze sa používalo meno Erna, ale moji priatelia aj rodina ma vždy volali Eni. Jeden z mojich bratrancov ma volal Koziula [z poľského slova znamenajúceho koza], pretože som bola akási divoká a neposedná, poskakovala som na jednej nohe.
    Prečítať si príbeh
    04
  • Katarína Löfflerová

    Katarína Löfflerová bola Židovka, ktorá prežila počas holokaustu niekoľko koncentračných táborov. Celý život žila v Bratislave, hovorila niekoľkými jazykmi a celým svojim srdcom bola pravou Stredoeurópankou.
    Prečítať si príbeh
    05
  • Ludmila Rutarová

    Ludmila Rutarová bola Židovka z Prahy, ktorá prežila holokaust. Počas vojny prešla tábormi v Terezíne, Osvienčime a Bergen-Belsene. Po vojne sa vrátila späť Prahy, kde si založila vlastnú rodinu.
    Prečítať si príbeh
    06
06