Irena Wygodzka

Volám sa Eni Wygodzka, rodená Beitnerová. V dokladoch, v občianskom preukaze sa používalo meno Erna, ale moji priatelia aj rodina ma vždy volali Eni. Jeden z mojich bratrancov ma volal Koziula [z poľského slova znamenajúceho koza], pretože som bola akási divoká a neposedná, poskakovala som na jednej nohe.

Her Story & fotografie Krátke zhrnutie

Rozhovor viedla:

 Zuzanna Schnepf

Rok:

2004

Miesto rozhovoru:

Varšava, Poľsko

Eni (Erna, Irena) Wygodzka, rodená Beitnerová, sa narodila v roku 1922 v Magdeburgu. Jej rodičia Herman a Bala Beitnerovci, ktorí pochádzali zo Zaglebia, tam žili krátko po svadbe. Keď mala Eni dva roky, presťahovali sa do Katovíc. Jej starší brat Natan sa narodil v Magdeburgu v roku 1921, a jej ďalšie dve mladšie sestry sa narodili v Katoviciach.

Herman a Bala Beitnerovci neboli príliš nábožensky založení, hoci obaja pochádzali z tradičných židovských rodín. Eni spomína, že to boli pomerne jednoduchí ľudia, nikto v rodine nemal vyššie vzdelanie a v dome neboli takmer žiadne knihy. Jej otec pracoval ako správca nehnuteľností a matka bola ženou v domácnosti. Eni priznáva, že v škole nebola dobrou žiačkou, raz dokonca opakovala ročník - štúdiu sa nevenovala, mala problémy s matematikou a prírodovedou. Jej brat Natan bol v tomto smere jej pravým opakom.

Väčšina rodiny mala sionistické názory, jej otec bol dokonca pokladníkom miestnej Všeobecnej sionistickej organizácie. Obaja Eniini rodičia chceli odísť do Palestíny, avšak nemohli si to dovoliť. Eni taktiež navštevovala sionistickú mládežnícku organizáciu Akiba.

Jeden deň pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa celá rodina pokúsila utiecť na východ, ale po niekoľkých dňoch sa museli vrátiť. Zostali u príbuzných v Sosnovci. Čoskoro sa však Eni a Natan rozhodli odísť na východ - do sovietmi okupovanej časti Poľska. Otec sa tiež rozhodol utiecť ale matka s mladšími dcérami zostala v Sosnovci. Po krátkom pobyte vo Ľvove, odišla Eni do Vilniusu, kde žila v kibuci s priateľmi zo sionistických organizácií. Dúfala, že sa jej podarí ilegálne dostať do Palestíny. Otec a brat zostali v Ľvove. V roku 1940 Natan spáchal samovraždu. Eni sa o tom dozvedela oveľa neskôr a následne sa rozhodla vrátiť k otcovi do Ľvova.

Tretia ríša zanedlho zaútočila na ZSSR a nemecké vojská vstúpili do Ľvova. Došlo k sérii krvavých pogromov a masových vrážd židovského obyvateľstva. Za týchto okolností bol aj Herman Beitner v roku 1941 zavraždený. Eni sa podarilo dostať z ľvovského väzenia a po otcovej smrti sa rozhodla odísť za matkou a sestrami do Sosnovca. Krátko po návrate domov ju v roku 1942 deportovali do tábora nútených prác Oberaltstadt kde pracovala v továrni na výrobu nití. V roku 1943 do toho istého tábora poslali aj jej matku a mladšie sestry. Všetky štyri prežili, ale väčšinu z početného príbuzenstva, ktoré zostalo v będzinsko-sosnovskom gete v Środule, deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a zavraždili.

Po vojne bola Eni spolu s matkou a sestrami nejaký čas v táboroch pre vysídlené osoby v Rakúsku a Nemecku. Tam sa zoznámila aj so svojím manželom, spisovateľom Stanisławom Wygodzkim. Matka a sestry odišli z Nemecka do Palestíny, ale Eni zostala. Z lásky k manželovi sa vzdala svojich snov o živote v Palestíne a vrátila sa s ním do Poľska. Usadili sa vo Varšave a v 50. rokoch sa tam narodili Enine dve deti: Adam a Ewa. V dôsledku antisemitskej kampane vedenej komunistickými úradmi odišla rodina v roku 1968 do Izraela.

Enine deti si však v Izraeli nenašli svoje miesto a keď vyrástli, emigrovali. Stanisław Wygodzki zomrel v roku 1992. Po jeho smrti žila Eni v Izraeli ešte niekoľko rokov, ale potom sa rozhodla vrátiť do Európy, aby bola bližšie k svojim deťom a vnúčatám. Po pobyte u dcéry vo Francúzsku sa rozhodla vrátiť do Poľska, do Varšavy. Ako sama povedala, k Izraelu, Poľsku ani Francúzsku necítila žiadne puto.

Read another story

  • Vera Szekeres-Varsa

    Môj otec sa presťahoval do Budapešti, kde si otvoril advokátsku kanceláriu. Čoskoro za ním prišla aj moja matka. V roku 1928 sa narodila moja sestra Klárika. V roku 1933 sa vzali a konečne sa spolu nasťahovali do jedného bytu. Dlho hľadali ideálne bývanie a v roku 1935 skončili v dome...
    Prečítať si príbeh
    01
  • Rosa Rosenstein

    Moja rodina z otcovej strany sa volá Braw. Jediní Brawovia, ktorí dodnes existujú, sú v mojej rodine. Brav sa píše s "v", Braf sa píše s "f", ale my sa píšeme s "w". Môj brat trochu pátral a hovorí, že meno pochádza z hebrejčiny, konkrétne z Biraw, a to znamená...
    Prečítať si príbeh
    02
  • Lisa Pinhas

    Lisa Pinhas

    Lisa Pinhas bola grécka Židovka zo Solúna. Pinhas bola jednou z prvých žien, ktoré prežili holokaust v Grécku a ktoré sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia rozhodli svoje zdrvujúce zážitky z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau napísať na papier. Lisa sa tak rozhodla zámerne, uvedomujúc si, že dovtedy publikovali svoje svedectvá o...
    Prečítať si príbeh
    03
  • Rosl Heilbrunner

    Dva roky pred vypuknutím prvej svetovej vojny, 10. mája 1912, sa vo Freiburgu, hlavnom meste Schwarzwaldu, narodilo svetlovlasé dievčatko so sivými očami, ktoré rodičia pomenovali Rosl Heilbrunnerová.
    Prečítať si príbeh
    04
  • Katarína Löfflerová

    Katarína Löfflerová bola Židovka, ktorá prežila počas holokaustu niekoľko koncentračných táborov. Celý život žila v Bratislave, hovorila niekoľkými jazykmi a celým svojim srdcom bola pravou Stredoeurópankou.
    Prečítať si príbeh
    05
  • Ludmila Rutarová

    Ludmila Rutarová bola Židovka z Prahy, ktorá prežila holokaust. Počas vojny prešla tábormi v Terezíne, Osvienčime a Bergen-Belsene. Po vojne sa vrátila späť Prahy, kde si založila vlastnú rodinu.
    Prečítať si príbeh
    06
06